Najčastejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené úradom
pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním v období
od 01.01.2014 do 30.06.2014

V priebehu 1. polroka 2014 úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním pri rozhodovaní v konaní o námietkach, v odvolacom konaní, pri výkone kontroly postupov verejného obstarávania a v správnych konaniach o uložení pokuty za správne delikty zistil porušenia základných princípov verejného obstarávania uvedených v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní – porušenie princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania, ako aj porušenie viacerých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní týkajúcich sa najmä stanovovania podmienok účasti a ich vyhodnotenia, nedostatočného opisu predmetu zákazky, nesplnenia si informačných povinností, stanovovania kritérií na vyhodnotenie ponúk, nastavenia a priebehu elektronickej aukcie. V nasledujúcom texte sú obsiahnuté úradom zistené najčastejšie nedostatky v procesoch verejného obstarávania.

Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky

Verejný obstarávateľ stanovuje predpokladanú hodnotu zákazky podľa zákonom stanovených pravidiel v čase, kedy reálne vyhlasuje verejné obstarávanie. Principiálne platí, že do predpokladanej hodnoty zákazky sa zahŕňa všetko, čo s ňou ekonomicky alebo technicky súvisí alebo je od nej neoddeliteľné, a to v sumáre za celé obdobie, v ktorom sa má plnenie realizovať, vrátane opakovaného plnenia. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa tiež vychádza zo skúseností a zmlúv z predchádzajúceho obdobia, pričom je nutné sledovať všetky okolnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Predpokladaná hodnota zákazky musí byť reálna a platná v čase pred samotným začatím postupu zadávania zákazky.

Súladné s pravidlami určenia predpokladanej hodnoty nie sú nasledovné postupy

• verejný obstarávateľ nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že pri určení predpokladanej hodnoty zákazky vychádzal z ceny, za ktorú sa predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, a to z toho dôvodu, že na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky oslovil spoločnosti v rámci prieskumu trhu, pričom tieto oslovené spoločnosti v prieskume trhu predložili ponuky, ktoré nezahŕňali rovnaký, resp. podobný rozsah predmetu zákazky, najmä pokiaľ ide o počet hodín poskytovanej služby,
• verejný obstarávateľ do predpokladanej hodnoty zákazky na poskytnutie právnych služieb nezahrnul aj poplatky súvisiace s podaním prihlášky k jednotlivým formám duševného vlastníctva, prípadne iné poplatky, ktoré oslovené spoločnosti v rámci prieskumu trhu neocenili, pričom zo súťažných podkladov vyplývalo, že verejný obstarávateľ od uchádzačov vo verejnom obstarávaní žiadal, aby v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk zohľadnili v hodinovej sadzbe aj poplatky za podanie takejto prihlášky,
• verejný obstarávateľ určil predpokladanú hodnotu zákazky ako cenu s daňou z pridanej hodnoty,
• verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie rok po určení predpokladanej hodnoty zákazky, a teda predpokladanú hodnotu zákazky neurčil v čase začatia postupu zadávania zákazky,
• verejný obstarávateľ v rámci opisu predmetu zákazky požadoval aj poskytnutie pozáručného servisu k obstarávaným tovarom, pričom však hodnota pozáručného servisu nebola zahrnutá do predpokladanej hodnoty zákazky,
• vzhľadom na skutočnosť, že verejný obstarávateľ určil podmienky účasti vo väzbena predpokladanú hodnotu zákazky (napr. minimálna úroveň dosiahnutého obratu v oblasti, ktorej predmet sa týka, je 2000000 EUR bez DPH súhrne za posledné tri hospodárske roky, minimálne tri rôzne skúsenosti v minimálnom objeme prác v hodnote 500000 EUR bez DPH, pričom do úvahy sa budú brať iba zákazky s minimálnou hodnotou 60000 EUR bez DPH), nemohol uplatniť ustanovenie § 5 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, tzn. určiť predpokladanú hodnotu zákazky prostredníctvom uvedenia limitu, ktorý podľa § 4 zákona o verejnom obstarávaní prekračuje.

Z ustanovenia § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva zákaz rozdeliť predmet zákazky s cieľom vylúčiť aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní, resp. aplikáciu pravidiel a postupov ním ustanovených. Účelové rozdelenie predmetu zákazky nepodporuje rozvoj účinnej hospodárskej súťaže, nakoľko má za následok

• vylúčenie aplikácie zákona o verejnom obstarávaní,
• aplikáciu menej prísneho postupu zadávania zákazky.

O rozdelenie zákazky podľa § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní môže ísť v situácii, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké, či obdobné plnenie zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, ekonomického, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto zákaziek v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu, resp. použitie postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Samotné posúdenie, či ide o rozdelenie zákazky, je potrebné odvodzovaťod konkrétnych okolností daného prípadu a je potrebné zohľadniť najmä

• časovú súvislosť zákaziek (najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie vyhlásenia predmetných postupov zadávania zákaziek a uzavretia zmlúv, či rovnakúalebo podobnú lehotu plnenia zákazky),
• miestnu súvislosť zákaziek (najmä miesto plnenia zákazky),
• vecnú (funkčnú) súvislosť zákaziek (predovšetkým v posúdení skutočnosti,či predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku, v ktorej podľa konkrétnych možností trhu a so zachovaním princípov zadávania zákaziek sa môže verejný obstarávateľ rozhodnúť obstarávať podobné tovary, služby alebo stavebné práce v jednej zákazke rozdelenej na samostatné časti, pričom umožní predkladať ponuky na jednu alebo viacero z týchto častí; o vecnej súvislosti rozdelených zákaziek môže svedčiť aj samotný priebeh verejného obstarávania.)

Porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené v súvislosti s rozdelením zákaziek

• verejný obstarávateľ sa postupom zadávania dvoch zákaziek s nízkou hodnotou, ktorých predmetom bola revitalizácia jestvujúceho ihriska v obci, vyhol použitiu prísnejšieho postupu zadávania podprahovej zákazky,
• verejný obstarávateľ obstarával síce rôzne tovary, avšak tieto obstarával súčasnev rovnakom čase a z hľadiska vecnej súvislosti ich možno považovať za tovar podobný, resp. súvisiaci a účelovo totožný (zdravotnícke pomôcky, zdravotnícky a laboratórny spotrebný materiál); predmetný tovar je na trhu bežne spolu dostupný a dá sa potenciálne získať z jedného zdroja, čo dokazuje aj skutočnosť, že verejný obstarávateľ v oboch predmetných zákazkách oslovil tri totožné spoločnosti, pričom všetky tri spoločnosti predložili svoju ponuku, čo svedčí o tom, že medzi zmluvnými plneniami nebol rozdiel, ktorý by nútil verejného obstarávateľa z nejakého dôvodu obstarávať dodanie predmetných tovarov samostatne a teda rozdeliť zákazku na niekoľko samostatných zákaziek. Takýto postup verejného obstarávateľa bol v rozpore s cieľom verejného obstarávania, ktorým je dosiahnuť hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými financiami.

V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že k obmedzeniu hospodárskej súťaže môže dôjsť aj spojením viacerých vzájomne nesúvisiacich predmetov do jednej zákazky za predpokladu, že verejný obstarávateľ neumožní predloženie ponuky aj na jednotlivé časti predmetu zákazky. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď verejný obstarávateľ v rámci jednej zákazky Vzdelávanie zamestnancov obstarával: jazykové vzdelávanie (anglický jazyk mierne pokročilí), IT vzdelávanie (moduly: MS Office Word, MS Office Excel), rozvoj manažérskych a obchodných zručností (moduly: Ako viesť obchodné rokovanie, Obchodné vyjednávanie, Psychológia predaja a nákupu – obchodné a komunikačné techniky, Rozvoj, vývoj, napredovanie) a odborné školenia (moduly: záhradná technika, závlahová technika, výsadby rastlín, zakladanie trávnikov, ošetrovanie rastlín, chemické ošetrovanie, zakladanie a údržba sadových úprav) spoločne, bez možnosti predložiť ponuku len na časť predmetu zákazky; tým, že verejný obstarávateľ neumožnil potenciálnym uchádzačom predkladať ponuky na vzdelávacie aktivity v jednotlivých oblastiach, medzi ktorými neexistovala funkčná súvislosť, neumožnil účasť vo verejnom obstarávaní tým záujemcom, ktorí poskytujú školenia len v niektorej resp. v niektorých z vyššie uvedených oblastí.

Základné princípy verejného obstarávania

Podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Jedným z cieľov uvedených princípov je napomôcť rozvoju skutočnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. Určenie jasných pravidiel zabezpečujúcich rovnaký postup verejného obstarávateľa voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom v procese verejného obstarávania a vytvorenie prostredia zabezpečujúceho rovnosť šancí týchto subjektov je jedným z elementárnych predpokladov existencie čestnej hospodárskej súťaže, ktorá je predpokladom hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných zdrojov v postupoch zadávania zákaziek. Takýmito princípmi čestnej hospodárskej súťaže sú najmä princíp rovnakého zaobchádzania a taktiež princíp nediskriminácie.

Porušenie princípu nediskriminácie úrad zistil napr. v nasledujúcich prípadoch

• za účelom preukázania splnenia podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti verejný obstarávateľ požadoval od uchádzačov predložiť „zoznam poskytnutých služieb (referencie) v rámci projektov EÚ"; k predmetnému je potrebné uviesť, že určením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní nemôže verejný obstarávateľ bezdôvodne obmedziť okruh dodávateľov a je povinný zabezpečiť vytvorenie čo najširšej čestnej hospodárskej súťaže. Zdroj financovania služieb je irelevantným ukazovateľom a nevypovedá o kvalite a schopnosti uchádzača úspešne poskytnúť predmet zákazky, nakoľko predmet zákazky dokáže rovnako kvalitne zrealizovať uchádzač, ktorý disponuje referenciami o poskytovaní služieb výhradne v rámci projektov EÚ (financovaných z fondov EÚ), ako aj uchádzač, ktorý disponuje referenciami z úspešného poskytnutia služieb mimo projektov financovaných z EÚ. Poskytnutie požadovaných služieb v rámci projektov EÚ pritom žiadnym spôsobom negarantuje úspešnejšie zrealizovanie predmetu zákazky
• verejný obstarávateľ požadoval predložiť prehlásenie potvrdené výrobcom o tom, že disponuje autorizovaným obchodno-servisným strediskom na predaj, ako aj záručným a mimozáručným servisom pre produkty (notebook, interaktívna tabuľa a projektor) ponúkanej značky/značiek na území Slovenskej republiky s možnosťou zabezpečenia servisného zásahu v prípade potreby do 24 hodín; takto stanovenou požiadavkou boli diskriminovaní potenciálni záujemcovia, ktorí síce boli schopní riadne dodať predmet zákazky (napr. ponúkali tovary od výrobcov, ktorí disponovali autorizovaným obchodno-servisným strediskom na predaj, záručným a mimozáručným servisom pre ponúkané produkty s možnosťou zabezpečenia servisného zásahu v prípade potreby do 24 hodín), avšak v čase vyhlásenia verejného obstarávania nemali títo výrobcovia zriadené sídlo autorizovaného obchodno-servisného strediska na území Slovenskej republiky,
• verejný obstarávateľ požadoval od uchádzačov potvrdenie o počte zamestnancov, potvrdené príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne; takto stanovená podmienka účasti je diskriminačná, nakoľko predloženie dokladu potvrdeného Sociálnou poisťovňou o počte zamestnancov, nie je možné preukázať zo strany tých záujemcov, ktorí nemajú sídlo v Slovenskej republike; spôsob preukazovania splnenia podmienok účasti je preto potrebné stanoviť tak, aby bol splniteľný aj pre záujemcov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
• verejný obstarávateľ požadoval referenciu na informačný systém, ktorý mal obsahovať prepojenie na minimálne jeden register v správe orgánov verejnej moci; vzhľadom na skutočnosť, že informačné systémy v oblasti verejnej správy a v súkromnom sektore sa nelíšia v zmysle postupu pri ich vývoji, ako ani v používaných technológiách, či v ich prevádzke, je zrejmé, že skutočnosť, že záujemca v minulosti nasadil informačný systém, ktorý obsahoval aj prepojenie na minimálne jeden register v správe orgánov verejnej moci, automaticky neznamená, že iba takýto záujemca má skúsenosti s funkčnou oblasťou Screening a je teda schopný realizovať predmet zákazky,
• verejný obstarávateľ požadoval predložiť oprávnenie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydané podľa slovenského právneho predpisu bez pripustenia možnosti predloženia ekvivalentného dokladu,
• verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk, ani v súťažných podkladoch neuviedol presný časový úsek v rámci lehoty na predkladanie ponúk,počas ktorého bude ponuky uchádzačov možné doručovať na stanovenú adresu jedným z uvedených spôsobov, teda buď osobne, poštou alebo kuriérom; v dôsledku absencie tejto informácie uchádzač doručoval svoju ponuku v čase obvyklomna doručovanie ponúk a prijímanie písomností v stanovenej lehote na predkladanie ponúk, avšak verejný obstarávateľ nezabezpečil počas tejto doby prítomnosť osoby oprávnenej na preberanie doporučených zásielok na uvedenom mieste, čo uchádzač nemohol ovplyvniť a ani predvídať. Uchádzačovi však v zmysle princípu nediskriminácie nemôže byť znemožnené predložiť ponuku v lehote na predkladanie ponúk v dôsledku netransparentného postupu verejného obstarávateľa.

V tejto súvislosti úrad zdôrazňuje princíp transparentnosti, ktorý stanovuje okrem iného aj jednoznačnosť krokov verejného obstarávateľa v celom procese verejného obstarávania a taktiež obmedzuje svojvoľnosť konania, resp. predvídateľnosť postupu vo verejnom obstarávaní. Princíp transparentnosti procesu verejného obstarávania tak vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V rozpore s týmto princípom je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné a nejednoznačné, napríklad v prípade, ak verejný obstarávateľ postupuje v rozpore s podmienkami určenými v súťažných podkladoch.

Porušenie princípu transparentnosti spočíva napr. v nasledujúcich postupoch

• verejný obstarávateľ v predloženej dokumentácii, ani na webovom sídle, nezaznamenal dátum zverejnenia informácie o otváraní časti ponúk „Ostatné" a časti ponúk „Kritériá", na základe čoho nebolo možné overiť, či verejný obstarávateľ zverejnil uvedené informácie v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. najneskôr v deň otvárania príslušnej časti ponuky (konkrétny dátum zverejnenia týchto informácií nevyplýval ani z printscreenu internetovej stránky verejného obstarávateľa),
• verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil, že predmet zákazky požaduje dodať v lehote 6-tich mesiacov od uzatvorenia zmluvy; v súťažných podkladoch však na jednom mieste uviedol, že lehota dodania je do 60-tich dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, zatiaľ čo na inom mieste súťažných podkladov požadoval od uchádzačov predkladajúcich ponuku, aby v návrhu kúpnej zmluvy uviedli maximálnu lehotu dodania do 60-tich pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zmluvy. Uvedené predstavuje nielen neprimerané skrátenie pôvodnej 6 mesačnej lehoty stanovenej v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ale aj rozpor medzi tým, ako predmetnú lehotu verejný obstarávateľ stanovil v súťažných podkladoch: na jednom mieste súťažných podkladov figuruje požiadavka dodať predmet zákazky do 60 dní, na inom mieste zasa do 60 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy,
• verejný obstarávateľ stanovil podmienku účasti týkajúcu sa finančnéhoa ekonomického postavenia v znení, cit.: „Dosiahnutý obrat uchádzača za predchádzajúce tri hospodárske roky, resp. za roky, za ktoré sú dostupnév závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti, musí byť minimálne vo výške max. 900000 EUR"; predmetná podmienka účasti bola stanovená zmätočne, nakoľko z jej znenia nebolo jednoznačné, či verejný obstarávateľ požadoval výšku dosiahnutého obratu minimálne alebo maximálne v hodnote 900000 EUR,
• verejný obstarávateľ požadoval preukázať odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorá už skoro rok nebola účinná; takto stanovená podmienky účasti mohla pôsobiť na záujemcov zmätočne, nejednoznačne a vniesť do procesu verejného obstarávania pochybnosti pri vypracovávaní žiadosti o účasť a s tým spojenej príprave dokladov, ktoré boli potrebné na preukázanie splnenia podmienok účasti,
• verejný obstarávateľ zmätočne a nejednoznačne stanovil, akým kurzom sa majú prepočítavať hodnoty referencií a hodnoty obratu uvedené v inej mene ako euro, nakoľko neuviedol, či má ísť o kurz Národnej banky Slovenska, kurz Európskej centrálnej banky alebo o iný kurz, na základe čoho záujemcovia nepoužili rovnaké kurzy inej meny k euro, čo následne spôsobilo zmätočnosť, neprehľadnosť a neporovnateľnosť uvádzaných hodnôt referencií a obratu,
• predložená dokumentácia z verejného obstarávania neobsahovala informáciu, ani doklad, ktorý by preukazoval či, prípadne ako verejný obstarávateľ vyhodnocoval ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky,
• z predloženej dokumentácie nie je zrejmé, ako predložil uchádzač listinnú ponuku a či táto ponuka bola predložená v súlade s § 39 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko dokumentácia neobsahovala obálky, v ktorých bola predložená ponuka a z ktorých by bolo zrejmé, kedy došlo k jej predloženiu,
• z predloženej dokumentácie nie sú zrejmé okamihy realizácie elektronickej aukcie, na základe čoho je tento úkon nepreskúmateľný,
• verejný obstarávateľ pri stanovení, či sa daná zákazka delí na časti, konal zmätočne a neprehľadne, následkom čoho nebolo zrejmé, na koľko častí bola daná zákazka rozdelená,
• v dokumentácii nie je zaznamenaný dátum doručenia listu, ktorého prílohou boli doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v súlade s § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, na základe čoho nie je možné overiť, či úspešný uchádzač predložil doklady nahradené čestným vyhlásením podľa § 32 ods. 8 tohto zákona v stanovenej lehote,
• verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania neuviedol informáciu o tom, že zákazka zahŕňa uzavretie rámcovej dohody,
• verejný obstarávateľ uviedol nesprávny návrh na plnenie kritérií uchádzača v „Zázname z otvárania obálok časť Kritériá", ktorý bol zápisnicou z úplného úvodného vyhodnotenia ponúk a následne ho v nesprávnej výške zadal ako východiskovú cenu do elektronickej aukcie, pričom v takto chybne zadanej výške bol aj výsledok elektronickej aukcie,
• verejný obstarávateľ v rámcovej dohode na poskytnutie služieb neurčil podmienky zadávania zákaziek počas doby jej platnosti, najmä pokiaľ ide o cenu všetkých zákaziek, ktoré sa majú zadať na základe tejto rámcovej dohody a pokiaľ ide o predpokladané množstvo predmetu zákazky, čím súčasne postupoval v rozpore s § 11 zákona o verejnom obstarávaní,
• spôsob formulácie niektorých bodov súťažných podkladov dával verejnému obstarávateľovi možnosť v priebehu platnosti rámcovej dohody rozšíriť predmet zákazky o tovary s cenami nezahrnutými v prílohe č. 3 súťažných podkladov, ktorá je podkladom pri vyhodnocovaní ponúk; verejným obstarávateľom určené podmienky umožňujú nielen rozličné interpretácie skutočnosti, čo presne bude predmetom plnenia rámcovej dohody, ale aj za akú cenu,
• z oznámenia o vylúčení uchádzača nie je možné zistiť, aké náležitosti jeho ponuka nespĺňa, t. j. verejný obstarávateľ neodôvodnil vylúčenie ponuky uchádzača preskúmateľným spôsobom; uplatnenie princípu transparentnosti pritom vyžaduje náležité uvedenie dôvodov, ktoré viedli verejného obstarávateľa k vylúčeniu ponuky. Verejný obstarávateľ je preto v oznámení o vylúčení povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie verejného obstarávateľa a akými úvahami bol vedený pri jeho prijímaní. Samotné odôvodnenie má byť totižto zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich postup verejného obstarávateľa. Posudzovať obsah odôvodnenia príslušného oznámenia verejného obstarávateľa je pritom potrebné vždy vo vzťahu k možnosti uchádzača brániť sa proti nemu využitím revíznych postupov.

Ďalej je potrebné osobitne upozorniť na opakované porušenie § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní z toho dôvodu, že verejný obstarávateľ skrátil lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady. Stanovenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehoty na predkladanie ponúk je obmedzujúce, pretože sa tým vylučuje prístup k súťažným podkladom všetkých potenciálnych záujemcov, ktorí môžu mať záujem predložiť ponuku, keďže súťažné podklady nebudú poskytnuté záujemcovi, ktorý požiada o ich poskytnutie po uplynutí skrátenej lehoty určenej na vyžiadanie súťažných podkladov, resp. ani nepožiada o súťažné podklady, nakoľko skrátená lehota na vyžiadanie súťažných podkladov už márne uplynula. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že je výlučne vecou každého záujemcu, kedy požiada o súťažné podklady a aké množstvo času venuje vypracovaniu svojej ponuky (výkladové stanovisko úradu č. 7/2013).

Podmienky účasti

Účel stanovenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní je umožniť účasť vo verejnom obstarávaní len tým uchádzačom, u ktorých existuje dôvodný predpoklad ich schopnosti realizovať predmet zákazky v súlade so zmluvnými podmienkami určenými verejným obstarávateľom. Z hľadiska základných princípov verejného obstarávania, uvedených v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, musia byť podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí, primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ môže vyžadovať od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Osobné postavenie

Ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne vymedzuje podmienky účasti, týkajúce sa osobného postavenia a následne v § 26 ods. 2 predmetného ustanovenia zákona sú stanovené doklady, ktorými sa splnenie týchto podmienok účasti preukazuje. Verejný obstarávateľ nemôže podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia žiadnym spôsobom zužovať, rozširovať, variovať, resp. ľubovoľne prispôsobovať svojim špecifickým požiadavkám. Každý uchádzač alebo záujemca v procese verejného obstarávania musí spĺňať všetky podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia v takom rozsahu, v akom sú upravené v § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a preukázať ich dokladmi podľa ods. 2, resp. ods. 4 a 5 tohto ustanovenia.

Nedostatky zistené v postupe verejného obstarávateľa v súvislosti s predmetnými podmienkami účasti:

• verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, že doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia § 26 ods. 2 písm. a) až e) môžu byť nahradené zápisom do zoznamu podnikateľov podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní; z predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že podnikateľ preukazuje splnenie podmienok účasti podľa § 26 údajmi a dokladmi, zapísanými v zozname podnikateľov. Z uvedeného vyplýva, že zapísaním sa v zozname podnikateľov preukazuje uchádzač splnenie všetkých podmienok účasti podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní, čiže zapísanie nahrádza aj všetky doklady, ktorými sa splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia preukazuje,
• verejný obstarávateľ nevyhodnocoval splnenie podmienok účasti podľa § 26 ods. 1 písm. i) a j) zákona o verejnom obstarávaní, v súlade s výzvou a súťažnými podkladmi; v predmetnom prípade uchádzač predložil potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov, z ktorého vyplývalo, že uchádzač preukázal splnenie podmienok účasti podľa § 26 ods. 2 písm. a) až f). Avšak, doklady podľa § 26 ods. 2 písm. i) a písm. j) sa v potvrdení nenachádzali. Verejný obstarávateľ daného uchádzača nepožiadal o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov a vyhodnotil ho, že splnil podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, napriek skutočnosti, že z predložených dokladov nebolo možné s istotou overiť splnenie podmienok účasti na preukázanie osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 písm. i) a j) zákona o verejnom obstarávaní,
• verejný obstarávateľ sa v rámci vyhodnotenia splnenia podmienok účasti nezaoberal skutočnosťou, že záujemca predložil čestné vyhlásenie podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, pričom v texte čestného vyhlásenia absentovalo čestné vyhlásenie záujemcu o tom, že nemá právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, pričom verejný obstarávateľ nevyužil inštitút vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov, hoci bol v danom prípade povinný tak urobiť.

Finančné a ekonomické postavenie

Na rozdiel od § 26 zákona o verejnom obstarávaní (osobné postavenie) je ustanovenie
§ 27 ods. 1 (finančné a ekonomické postavenie) dispozitívnej povahy. To znamená,
že verejný obstarávateľ si môže na preukázanie finančného a ekonomického postavenia záujemcov zvoliť medzi uvedenými spôsobmi, resp. dokumentmi v predmetnom ustanovení, taktiež si môže vybrať aj iné vhodné dokumenty/podmienky účasti, ktoré tam uvedené nie sú. Výpočet dokumentov v ustanovení § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je teda len demonštratívny. Vyššie uvedenému nasvedčuje slovo „spravidla", ktoré výpočet uvedených dokumentov neohraničuje, len príkladmo vymenúva. Uvedené však neznamená, že verejný obstarávateľ nemusí postupovať pri určení podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a dokladov na ich preukázanie v súlade s § 9 ods. 3 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.

Prostredníctvom predloženia dokladov podľa § 27 zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa preukazuje finančné a ekonomické postavenie záujemcu alebo uchádzača, sa má docieliť, aby sa súťaže zúčastnili iba tí záujemcovia alebo uchádzači, ktorí sú reálne schopní tak po finančnej, ako aj ekonomickej stránke, túto zákazku po jej zadaní plniť.

Príklady zistených nedostatkov

• verejný obstarávateľ stanovil diskriminačnú podmienku účasti tým, že požadoval, aby uchádzači predložili výkazy ziskov a strát, bez uvedenia možnosti predložiť výkaz o príjmoch a výdavkoch; v sústave podvojného účtovníctva však účtovnú závierku podľa § 17 ods. 3 zákona o účtovníctve tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky (textová súčasť účtovnej závierky) a v sústave jednoduchého účtovníctva účtovná závierka podľa § 17 ods. 4 zákona o účtovníctve pozostáva z výkazu o príjmoch a výdavkoch a výkazu o majetku a záväzkoch. Z uvedeného vyplýva, že tým, že verejný obstarávateľ požadoval od uchádzačov predložiť výhradne výkazy ziskov a strát, diskriminoval záujemcov, ktorí ako účtovné jednotky vedú účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva,
• verejný obstarávateľ stanovil podmienku účasti v rozpore s § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko požadoval neprimeranú minimálnu požadovanú úroveň obratu za obdobie jedného hospodárskeho roka vo výške 4000000 EUR, pričom predpokladaná hodnota zákazky predstavovala 4749360 EUR na obdobie troch rokov; predmetná podmienka bola súčasne diskriminačná, nakoľko verejný obstarávateľ požadoval preukázať obrat vo výške minimálne 4000000 EUR v každom z predchádzajúcich troch rokov, čím boli diskriminovaní záujemcovia, ktorí v niektorom z rokov nedosiahli určenú výšku obratu, ale vo zvyšných rokoch dosiahli obrat vyšší ako určená minimálna ročná výška obratu, pričom v priemere dosiahli za každý z určených rokov vyšší ako určený obrat, takže v ich prípade je z hľadiska finančného a ekonomického vytvorený predpoklad pre riadne plnenie predmetu zákazky,
• verejný obstarávateľ vyžadoval preukázať obrat v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka za roky 2010, 2011, 2012, pričom takto stanovená podmienka účasti diskvalifikuje záujemcov, ktorí disponujú prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka aj za rok 2013, (resp. za hospodársky rok ukončený v roku 2013), ktorý je ich posledným uzatvoreným hospodárskym rokom. Vo vzťahu k predmetnej podmienke účasti verejný obstarávateľ teda nemal vymedziť konkrétne hospodárske roky ako roky 2010, 2011, 2012, ale mal požadovať prehľad o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, od jednotlivých záujemcov podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní najviac za posledné tri uzatvorené hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.

Technická alebo odborná spôsobilosť

Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní obsahuje taxatívne vymedzený rozsah dokladov, ktorými záujemcovia alebo uchádzači preukazujú technickú alebo odbornú spôsobilosť v procese verejného obstarávania, z čoho vyplýva, že pri určení podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti má verejný obstarávateľ možnosť vybrať si jednu alebo niekoľko z podmienok účasti uvedených v ustanovení § 28 ods. 1 tohto zákona, nie je však oprávnený stanoviť si ľubovoľné podmienky účasti, týkajúce sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti, tzn. nad rámec možností upravených v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ani ich taxatívny rozsah akýmkoľvek spôsobom upravovať (rozširovať alebo zužovať).

Niektoré nedostatky v súvislosti s technickou alebo odbornou spôsobilosťou

• verejný obstarávateľ požadoval predložiť zoznam úspešne splnených zmlúv týkajúcich sa dodávok rovnakého alebo podobného charakteru a zložitosti, ako je predmet zákazky, doplnený potvrdeniami odberateľov o ich realizácii a týmto zoznamom preukázať, že za každý z predchádzajúcich troch rokov úspešne splnili aspoň jednu zmluvu s plnením min. 50000 EUR bez DPH, pričom celkový objem úspešne splnených zmlúv za obdobie posledných troch rokov mal byť spolu minimálne 200000 EUR bez DPH; verejný obstarávateľ nebol v uvedenom prípade oprávnený požadovať od uchádzačov, aby preukázali, že za každý požadovaný rok úspešne splnili aspoň jednu zmluvu s plnením min. 50000 EUR bez DPH, nakoľko podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní možno preukázať technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť zoznamom dodávok tovaru za predchádzajúce tri roky, tzn. za predchádzajúce tri roky súhrnne,
• verejný obstarávateľ požadoval od záujemcov, v prípade uplatnenia vlastnej referencie, bez pochybností preukázať uskutočnenie stavebných prác v ním určenej hodnote, napr. predložením účtovných dokladov; podľa § 28 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je však možné od záujemcov vyžadovať len zoznam stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok a nie „účtovné doklady", resp. iné nešpecifikované doklady,
• verejný obstarávateľ za účelom preukázania splnenia podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní požadoval, aby uchádzači preukázali, že majú k dispozícii svojich vlastných interných zamestnancov a v prípade vedúceho pre školiace služby zamestnanca, ktorý je minimálne počas 12 mesiacov interným zamestnancom uchádzača; k predmetnému je potrebné uviesť, že predmetná skutočnosť nevypovedá o kvalite a schopnosti uchádzača úspešne poskytnúť predmet zákazky, nakoľko predmet zákazky dokáže rovnako kvalitne zrealizovať uchádzač, ktorý preukazuje uvedenú podmienku účasti svojimi zamestnancami, ako aj uchádzač, ktorý dokáže preukázať svoju odbornú a technickú spôsobilosť podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní pomocou iných subjektov využitím inštitútu podľa § 28 ods. 2 tohto zákona. Uchádzači sú oprávnení zabezpečiť personálne zabezpečenie plnenia predmetu zákazky aj na základe iných ako pracovnoprávnych vzťahov (zmluvy o dielo, zmluvy o poskytovaní služieb, mandátne zmluvy a pod.), prípadne prostredníctvom zamestnancov, ktorí uskutočňujú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Poskytnutie požadovaných služieb v predmete zákazky internými zamestnancami uchádzača žiadnym spôsobom negarantuje úspešnejšie, resp. kvalitnejšie zrealizovanie predmetu zákazky,
• verejný obstarávateľ s odvolávkou na § 28 ods. 1 písm. l) zákona o verejnom obstarávaní požadoval predložiť prehlásenie potvrdené výrobcom tovarov o tom, že disponuje autorizovaným obchodno-servisným strediskom na predaj, ako aj záručným a mimozáručným servisom, pričom však predmetné ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje uvedené požadovať,
• verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk stanovil podmienku účasti na preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti demo on-line prístup do systému pre správu školení; k predmetnému je potrebné dodať, že verejný obstarávateľ je oprávnený stanoviť podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní a požadovať predloženie údajov o technickom vybavení vo vzťahu k on-line systému pre správu školení. Avšak z opisu predmetu zákazky, v ktorom verejný obstarávateľ, cit.: „...požaduje, aby uchádzač zabezpečil on-line správu prebiehajúcich školení" vyplýva, že on-line systém pre správu školení je súčasťou predmetu zákazky a nie podmienkou účasti podľa § 28 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní,
• verejný obstarávateľ požadoval predložiť zoznam minimálne šesť zmluvne poskytnutých služieb rovnakých alebo podobných ako je predmet zákazky, za obdobie predchádzajúcich troch rokov, z ktorých mali minimálne dvaja odberatelia v niektorom z týchto rokov ročný objem poskytnutých služieb minimálne v hodnote 45000 EUR bez DPH; predmetnou požiadavkou verejný obstarávateľ diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí v období predchádzajúcich troch rokov neposkytli požadované služby v stanovenej hodnote dvomi rôznym odberateľom v ročnom objeme 45000 EUR bez DPH a/alebo nemali v predchádzajúcich troch rokoch uzatvorených šesť samostatných zmlúv na poskytnutie požadovaných služieb, avšak sú schopní preukázať, že poskytli predmetné služby za obdobie predchádzajúcich troch rokov spoločne v požadovanej hodnote bez ohľadu na to, koľko zmlúv mali v danom období uzavretých a s koľkými odberateľmi, ako aj bez ohľadu na ročný objem poskytnutých služieb jednému odberateľovi.

Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnocovanie ponúk

Úrad v nadväznosti na uplatňovanie jedného zo základných princípov verejného obstarávania, a to princípu transparentnosti uvádza, že je dôležité, aby verejný obstarávateľ stanovil okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky a svoje požiadavky na náležitosti ponuky a jej prílohy presne a určito, a aby už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a zo súťažných podkladov získali záujemcovia presné informácie o dokladoch a dokumentoch, ktoré verejný obstarávateľ vyžaduje predložiť. Len na základe jasne stanovených požiadaviek verejného obstarávateľa uvedených v zadávacej dokumentácii je možné posúdiť, či uchádzačmi predložené ponuky sú v súlade s jeho požiadavkami.

V prípade, ak z dokladov slúžiacich na preukázanie splnenia podmienok účasti nie je možné posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienok účasti, príp. ak neboli k splneniu podmienky účasti predložené všetky doklady slúžiace na jej preukázanie a existujú pochybnosti o tom, či sa dokladmi obsiahnutými v ponuke uchádzača dá plnohodnotne preukázať splnenie podmienok účasti, verejný obstarávateľ je povinný postupovať podľa § 33 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého verejný obstarávateľ písomne požiada uchádzača/záujemcu o vysvetlenie alebo o doplnenie dokladov potrebných na preukázanie splnenia podmienok účasti.

Predmetným inštitútom je možné doplniť, resp. vysvetliť len doklady už predložené v ponuke uchádzača, ktoré boli predložené ku konkrétnej podmienke účasti za účelom preukázania jej splnenia, ak z takto predložených dokladov nie je možné posúdiť splnenie konkrétnej podmienky účasti, ku ktorej boli predložené, a ku ktorej sa tieto doklady viažu. Nesmie teda ísť o doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, ale o vysvetlenie už predložených dokladov alebo doplnenie k už predloženým dokladom.

Príklady zistených nedostatkov

• verejný obstarávateľ nepostupoval podľa § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko neposudzoval splnenie podmienok účasti uchádzača v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi a nevyužil inštitút vysvetlenia podľa § 33 ods. 6 tohto zákona; predmetné pochybenie spočívalo v skutočnosti, že uchádzač predložil prísľub tretej osoby, ktorá sa zaviazala poskytnúť uchádzačovi svoje kapacity, avšak tento záväzok sa vzťahoval na verejnú súťaž na predmet zákazky „Ponožky a podkolienky", a nie na verejnú súťaž na predmet zákazky „Obstaranie CNC obrábacích strojov," ktorú zadával verejný obstarávateľ, pričom verejný obstarávateľ sa touto skutočnosťou nijak nezaoberal a uchádzača vyhodnotil ako spĺňajúceho podmienky účasti,
• verejný obstarávateľ požadoval predložiť zoznam uskutočnených stavebných prác v určitej hodnote za predchádzajúcich päť rokov (2008, 2009, 2010, 2011, 2012); uchádzač predložil zoznam uskutočnených stavebných prác, v ktorom uviedol aj zákazku s termínom realizácie v období 04/2007 až 04/2010, pričom však nevyčíslil pomernú časť uskutočnených stavebných prác v požadovanom období a verejný obstarávateľ sa predmetnou skutočnosťou nezaoberal. Verejný obstarávateľ mal v tejto situácii požiadať uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, keďže z ním predloženého zoznamu uskutočnených stavebných prác nebolo možné posúdiť splnenie predmetnej podmienky účasti,
• verejný obstarávateľ nepožiadal uchádzača, ktorý predložil prísľub o poskytnutí technických a odborných kapacít inej osoby na plnenie zmluvy, o vysvetlenie, resp. doplnenie predloženého dokladu, t. j. o doplnenie písomnej zmluvy uzavretej s touto inou osobou, ktorou by uchádzač podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní preukázal, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami tejto spoločnosti; zároveň sa verejný obstarávateľ vôbec nezaoberal skutočnosťou, či táto iná osoba spĺňa podmienky účasti osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 tohto zákona vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, na ktorú boli kapacity uchádzačovi poskytnuté,
• verejný obstarávateľ požadoval od uchádzačov predložiť čestné vyhlásenie uchádzača o celkovom minimálnom obrate vo výške 30000 EUR bez DPH sumárne za roky 2010, 2011 a 2012, pričom uchádzač predložil čestné vyhlásenie o celkovom dosiahnutom obrate v stanovenej výške, avšak sumárne za roky 2009, 2010 a 2011 verejný obstarávateľ predmetného uchádzača vyhodnotil ako spĺňajúceho predmetnú podmienku účasti bez toho, aby využil inštitút vysvetlenia, resp. doplnenia predloženého dokladu,
• verejný obstarávateľ v žiadosti o vysvetlenie predložených dokladov stanovil kratšiu lehotu na doručenie požadovaného vysvetlenia dokladov, ako je minimálne stanovená lehota zákonom o verejnom obstarávaní,
• verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia podmienok účasti s odôvodnením, že potvrdenie banky neobsahovalo informáciu o tom, že účet uchádzača v predchádzajúcich troch rokoch nebol predmetom blokácie; v predmetnom prípade verejný obstarávateľ využil inštitút vysvetlenia, resp. doplnenia predložených dokladov podľa § 33 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, pričom sa však v predmetnej žiadosti obmedzil iba na konštatovanie, že doklad nie je predložený v súlade s požiadavkou uvedenou vo výzve na predkladanie ponúk a nešpecifikoval, ktorý/ktoré doklad/doklady má uchádzač doplniť, resp. ktoré nejasnosti vysvetliť. Uchádzačovi teda nemuselo byť z takto formulovanej žiadosti zrejmé jej smerovanie, t. j. predloženie, resp. vysvetlenie ktorých konkrétnych dokladov verejný obstarávateľ požaduje a z akých dôvodov. Verejný obstarávateľ až v odôvodnení oznámenia o vylúčení uchádzača konkrétne a jednoznačne uviedol, že neúplnosť bankových potvrdení, ktoré uchádzač predložil, spočívala v obdobiach, za ktoré boli predmetné bankové potvrdenia vystavené (a ktorá bola doplnením predložených dokladov odstránená) a tiež v tom, že banková informácia neobsahovala informáciu o tom, že účty uchádzača vedené v tejto banke neboli za obdobie predchádzajúcich troch rokov predmetom blokácie. Verejný obstarávateľ mal však už v žiadosti o vysvetlenie, resp. doplnenie predložených dokladov konkrétne identifikovať doklady, ktoré bolo potrebné vysvetliť, resp. doplniť, a to rovnakým spôsobom, ako tomu bolo v prípade odôvodnenia oznámenia o vylúčení uchádzača, nakoľko žiadosť o vysvetlenie, resp. doplnenie predložených dokladov musí byť koncipovaná v súlade s princípom transparentnosti, tzn. uchádzačovi z nej musia byť zrejmé pohnútky verejného obstarávateľa vedúce k tejto žiadosti a musí obsahovať jednoznačne formulované otázky,
• verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z dôvodu nesplnenia podmienok účasti, konkrétne z dôvodu, že hoci navrhovateľ v ponuke uviedol meno zamestnanca so zameraním na aplikáciu údajov v elektronickej forme a meno ekonóma, nedoložil ich pracovné životopisy a úradne osvedčené kópie dokladov o najvyššom ukončenom vzdelaní; uchádzač však predložením ponuky, z ktorej vyplýva zloženie pracovnej skupiny, naplnil účel predmetnej podmienky účasti, hoci podmienka účasti nebola uchádzačom splnená dostatočne, vzhľadom na absenciu pracovných životopisov a úradne osvedčených kópií dokladov o najvyššom ukončenom vzdelaní, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť splnenie podmienky účasti úplne. V danej situácii by však verejný obstarávateľ mal predtým, ako pristúpi k vylúčeniu, požiadať uchádzača o vysvetlenie, resp. doplnenie dokladov, ktorým mohli byť vysvetlené alebo doplnené údaje či doklady, týkajúce sa preukázania podmienky účasti, ktorá je z časti splnená, resp. ktorej preukázanie je z rôznych dôvodov neúplné, najmä vtedy, ak si vyžadujú zjavne jednoduché vysvetlenie alebo doplnenie, ktorým by sa odstránili nedostatky preukázania splnenia podmienky účasti,
• verejný obstarávateľ formuloval žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky príliš všeobecne, nakoľko požiadal len „o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky (ceny) a doplnenie spôsobu výpočtu"; v predmetnej žiadosti však kontrolovaný bližšie nešpecifikoval dôvody, pre ktoré považuje uchádzačom predloženú ponuku za mimoriadne nízku. K predmetnému je však potrebné uviesť, že vysvetliť je možné len niečo, čo je zrejmé, resp. jasné z položenej otázky,
• verejný obstarávateľ formuloval žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky tak, že požaduje „vysvetlenie použitých technológií a technologických postupov výstavby", pričom následne pristúpil k vylúčeniu uchádzača z dôvodu nesúladu jeho odpovede s predmetnou požiadavkou; vzhľadom na znenie požiadavky verejného obstarávateľa je však v takom prípade prakticky každé podrobné vysvetlenie uchádzača zamerané na technologický postup stavebných prác potrebné považovať za súladné s takto vágne formulovanou požiadavkou,
• verejný obstarávateľ nedostatočne preskúmal, či ponúknuté tovary s odlišnými parametrami (hodnotami), ako vyžadoval v súťažných podkladoch, je možné považovať za ekvivalentné podľa požiadaviek stanovených na ekvivalent v súťažných podkladoch; verejný obstarávateľ je pritom povinný v prípade vylúčenia uchádzača náležitým spôsobom v oznámení o vylúčení odôvodniť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že ponuka uchádzača nespĺňa požiadavky na predmet zákazky a z akých dôvodov ju nemožno považovať ani za ekvivalent podľa požiadaviek na ekvivalent stanovených v súťažných podkladoch.

V súvislosti s novým inštitútom čestného vyhlásenia podľa § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý slúži na preukázanie splnenia podmienok účasti s tým, že konkrétne doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predloží úspešný uchádzač (resp. uchádzači, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste v poradí) v súlade s § 44 ods. 1 tohto zákona po vyhodnotení ponúk, je potrebné zdôrazniť, že verejný obstarávateľ môže vo verejnej súťaži a v podlimitnom postupe zadávania zákazky požiadať uchádzača, ktorý tento inštitút využil, o predloženie predmetných dokladov aj skôr (podľa § 33 ods. 6), avšak len za predpokladu, že

• existujú dôvodné pochybnosti o pravdivosti predloženého čestného vyhlásenia,
• verejný obstarávateľ oboznámi uchádzača s dôvodmi pochybností o pravdivosti predloženého čestného vyhlásenia už v žiadosti o doplnenie dokladov podľa § 33 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní (výkladové stanovisko úradu č. 16/2013).

S predmetnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní teda nie je súladný taký postup, keď verejný obstarávateľ v žiadosti o vysvetlenie uchádzačovi riadne neoznámi, na základe akých dôvodných pochybností nemá istotu o pravdivosti predloženého čestného vyhlásenia.

V súvislosti s vyhodnocovaním podmienok účasti a vyhodnocovaním ponúk je potrebné poukázať na postup verejných obstarávateľov, ktorí často pristúpia k vylúčeniu záujemcu, uchádzača alebo ponuky uchádzača z dôvodu nesplnenia podmienky účasti alebo požiadavky, ktorú však jasne a jednoznačne nestanovia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných pokladoch. V takomto prípade nie je možné dať na ťarchu uchádzačov, dokonca označiť za dôvod ich vylúčenia skutočnosť, ktorú si verejný obstarávateľ jasne nezadefinoval, aby predišiel rôznemu pochopeniu alebo rôznym výkladom vyžadovanej podmienky účasti alebo požiadavky zo strany uchádzačov. Nie je možné pripustiť taký postup verejných obstarávateľov, ktorí až následne po obdržaní ponúk konkretizujú, čo vlastne požadovali a za akým účelom, nakoľko takýmto spôsobom by mohli byť diskriminovaní všetci uchádzači, ktorí pochopili podmienku účasti alebo požiadavku verejného obstarávateľa iným, ale stále v súlade so znením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladov možným spôsobom. Verejný obstarávateľ posudzuje splnenie, resp. nesplnenie, len tých požiadaviek, ktoré v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviedol. Verejný obstarávateľ nesmie pri vyhodnocovaní ponúk dodatočne určovať nové požiadavky, resp. interpretovať určené požiadavky spôsobom, ktorý nekorešponduje s ich reálnym znením a významom vyplývajúcim z opisu predmetu zákazky. Takéto konanie by bolo svojvoľné, a teda netransparentné a nepreskúmateľné.

Príklady zistených pochybení

• verejný obstarávateľ na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti vyžadoval predložiť zoznam dodávok tovaru, ktorým museli uchádzači preukázať, že poskytovali min. tri zákazky v požadovanej hodnote, pričom vylúčil jedného z uchádzačov z dôvodu, že nepreukázal poskytovanie min. troch zákaziek v požadovanej hodnote, nakoľko ním predložené zákazky realizované na základe jednej rámcovej dohody vyhodnotil ako jednu zákazku; verejný obstarávateľ však v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch nezadefinoval, realizáciu akých zákaziek konkrétne požaduje, na základe čoho aj zákazky realizované na základe jednej rámcovej dohody spĺňali požiadavku verejného obstarávateľa tak, ako bola zadefinovaná, nakoľko z nej nevyplývalo, že verejný obstarávateľ neuzná zákazky realizované na základe jednej rámcovej dohody,
• verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch vyžadoval predloženie vlastného návrhu plnenia predmetu zákazky, pričom však túto svoju požiadavku vôbec bližšie nešpecifikoval, resp. nestanovil napr. čo konkrétne má vlastný návrh plnenia predmetu zákazky obsahovať, na čo má slúžiť a čo konkrétne sa ním má preukázať; následne verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača s odôvodnením, že uchádzač nepredložil vlastný návrh plnenia predmetu zákazky, z ktorého by bolo možné určiť, či spĺňa kontrolovaným stanovené minimálne požiadavky,
• verejný obstarávateľ vylúčil ponuky uchádzačov na základe nesplnenia požiadaviek na predmet zákazky, ktoré nevyplývali zo súťažných podkladov, ale verejný obstarávateľ ich požadoval v žiadostiach o vysvetlenie nad rámec požiadaviek uvedených v súťažných podkladoch, pričom po uplatnení inštitútu vysvetlenia ponúk, v ktorom kontrolovaný vyžadoval skutočnosti nad rámec požiadaviek uvedených v súťažných podkladoch, došlo k vylúčeniu ponúk štyroch uchádzačov z piatich.

Opis predmetu zákazky

Podľa ustanovenia § 34 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vymedzí predmet zákazky tak, aby spĺňal ním určený účel, a to prostredníctvom podrobného opisu predmetu zákazky s uvedením technických špecifikácií, t. j. charakteristických vlastností požadovaného predmetu zákazky. Predmet zákazky má byť vymedzený jednoznačne, zrozumiteľne, úplne a nestranne, pričom technické požiadavky budú určené tak, aby zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov/záujemcov, a aby bola zabezpečená čestná hospodárska súťaž. Kvalitne vypracované súťažné podklady sú základnou podmienkou na vypracovanie kvalitnej ponuky a následne pre uzavretie obojstranne vyváženej zmluvy.

Podľa uvedeného musí verejný obstarávateľ opísať predmet zákazky takým spôsobom, aby tým nediskriminoval hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň, aby vytvoril predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov alebo záujemcov, a tým umožnil v rámci postupu zadávania zákazky uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže.

Zákon o verejnom obstarávaní len vo výnimočných prípadoch nevyžaduje pri definovaní predmetu zákazky dodržať uvedené pravidlá, avšak len v prípade, ak nie je z objektívnych dôvodov možné opísať predmet zákazky dostatočne presne a zrozumiteľne odkazom na technické špecifikácie a/alebo na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek (uvedenú skutočnosť musí byť verejný obstarávateľ schopný preukázať); v takomto prípade je verejný obstarávateľ povinný umožniť uchádzačom predložiť ponuky na porovnateľný predmet zákazky spĺňajúci účel použitia.

Ak verejný obstarávateľ nevenuje koncipovaniu opisu predmetu zákazky dostatočnú pozornosť, môže nastať situácia, že predložené ponuky nebudú odzrkadľovať reálne potreby verejného obstarávateľa.

Nedostatky týkajúce sa stanovenia opisu predmetu zákazky

• verejný obstarávateľ podrobne špecifikoval technické požiadavky na predmet zákazky s odvolaním sa na konkrétny typ od konkrétneho výrobcu, pričom však takýto odkaz na konkrétny typ od konkrétneho výrobcu nedoplnil slovami „alebo ekvivalentný",
• verejný obstarávateľ neopísal predmet zákazky na základe technických požiadaviek nestranne, keďže opis predmetu zákazky vypracoval odkazom na technické špecifikácie noriem potvrdených FSC certifikátom bez možnosti pripustenia ekvivalentného riešenia,
• verejný obstarávateľ vypracoval opis predmetu súťaže návrhov tak, že technická špecifikácia nebola dostatočná na vypracovanie návrhu; z opisu predmetu súťaže návrhov explicitne vyplývala požiadavka, aby návrhy obsahovali aj návrh migrácie dát, avšak informácie potrebné na vypracovanie návrhov v tejto časti predmetu súťaže návrhov verejný obstarávateľ neuviedol a uvedené informácie ani nemal k dispozícii,
• verejný obstarávateľ síce v súťažných podkladoch špecifikoval jednotlivé právne služby, ktoré boli predmetom zákazky, avšak na strane druhej bližšie nešpecifikoval a neuviedol samotný rozsah obstarávanej služby, t. j. predpokladaný počet hodín poskytovania obstarávanej služby, ktorý mali uchádzači vo svojich ponukách zohľadniť, predpokladaný počet podaných prihlášok k jednotlivým formám duševného vlastníctva, ktoré majú uchádzači vypracovať. Okrem toho zo súťažných podkladov a ani z poskytnutých vysvetlení k súťažným podkladom jednoznačne nevyplývala skutočnosť, či uchádzači majú vo svojej ponuke zahrnúť aj poplatky za podanie prihlášky k jednotlivým formám duševného vlastníctva. K predmetnému je potrebné konštatovať, že bez bližšieho vymedzenia, resp. opísania konkrétnych charakteristík predmetnej služby, nie je možné predložiť kvalitne vypracované ponuky, ktoré budú zahŕňať všetky oprávnené výdavky uchádzačov spolu s primeraným ziskom, a teda ani riadne oceniť predmet zákazky, resp. predložiť návrh na plnenie stanoveného kritéria, (priemernú hodinovú sadzbu za poskytnutú službu), nakoľko uchádzači bez týchto technických špecifikácií služieb, ktoré boli predmetom zákazky, nemohli určiť svoje náklady za poskytnutie obstarávanej služby,
• verejný obstarávateľ neopísal predmet zákazky nestranne a súčasne konal v rozpore s § 34 ods. 9 a § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne v rozpore s princípom nediskriminácie záujemcov, resp. uchádzačov, keďže technické požiadavky na predmet zákazky (telekomunikačné služby) sa odvolávali na konkrétny typ použitej technológie pripojenia, bez možnosti pripustenia ekvivalentného riešenia, ktoré by zodpovedalo stanoveným technickým a funkčným požiadavkám,
• verejný obstarávateľ spracoval opis predmetu zákazky formou odkazu na výkaz výmer; samotný výkaz výmer nepostačuje na vymedzenie predmetu zákazky, nakoľko výkaz výmer je len doplňujúci, resp. podporný dokument obsahujúci súbor položiek stavebných prác; v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, by obsahom súťažných podkladov mala byť projektová dokumentácia, ktorá jednoznačne vymedzí predmet zákazky, pokiaľ ide o podrobnosti technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia celej stavby, jeho materiálové, stavebno-technické, technologické, dispozičné a prevádzkové vlastnosti, vzhľad a kvalitu,
• verejný obstarávateľ poskytnutím veľmi všeobecného a stručného opisu predmetu zákazky bez uvedenia predpokladanej hodnoty zákazky konkrétnym číslom, ako aj bez uvedenia zoznamu verejných obstarávateľov, pre ktorých zabezpečuje stavebné práce, v oznámení o vyhlásení užšej súťaže, mohol odradiť potenciálnych záujemcov od predloženia žiadosti o účasť v užšej súťaži z dôvodu nejasného rozsahu zákazky, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže.

Vylúčenie z verejného obstarávania

K vylúčeniu uchádzača z verejného obstarávania možno pristúpiť až po dôkladnom preskúmaní a zhodnotení všetkých predložených dokladov vo väzbe na stanovené podmienky účasti a požiadavky, ako aj doklady požadované na preukázanie ich splnenia, nakoľko vylúčenie predstavuje najtvrdší zásah do práv uchádzača zúčastniť sa verejného obstarávania. Dôvod vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania musí byť založený na riadne preskúmanom skutkovom stave za použitia nesporných dôkazných prostriedkov. Prípustné je len také vylúčenie, ktoré je v súlade s princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princípom transparentnosti a princípom nediskriminácie.

Príklady

• verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z dôvodu poskytnutia nepravdivých informácií týkajúcich sa splnenia podmienok účasti, pričom však nepreukázal nepravdivosť poskytnutých informácií a tým pádom zákonnosť vylúčenia tohto uchádzača; verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača, nakoľko z verejne prístupných zoznamov dlžníkov Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zistil, že daný uchádzač je vedený v týchto zoznamoch. Ako však vyplýva z informácií uvedených na webovej stránke Sociálnej poisťovne, daný zoznam dlžníkov nie je možné použiť pre právne účely. Okrem toho v zozname dlžníkov sa zverejňujú dlžníci, bez ohľadu na skutočnosť, či sú ich nedoplatky vymáhané výkonom rozhodnutia. V danom prípade nebolo riadne zistené a preukázané, že evidované nedoplatky poistného daného uchádzača na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie boli zároveň aj vymáhané výkonom rozhodnutia (tak ako to predpokladá zákon o verejnom obstarávaní),
• verejný obstarávateľ vylúčil ponuku uchádzača v rozpore s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko dôvod vylúčenia spočíval v nepredložení dokladu, ktorý v súťažných podkladoch, ani v iných poskytnutých dokumentoch verejný obstarávateľ nepožadoval od uchádzačov v ponukách predložiť; verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nestanovil požiadavku, že predložené ponuky uchádzačov musia obsahovať aj špecifikáciu výkonu jednotlivých zariadení a príkonu hnacích pohonných agregátov. Špecifikácia výkonu jednotlivých zariadení a príkonu hnacích pohonných agregátov bola pri niektorých zariadeniach uvedenávo výkaze výmer, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov, avšak verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch neuviedol požiadavku predložiť vyplnený výkaz výmer, v ktorom by sa tieto parametre mali nachádzať, ako súčasť ponuky uchádzačov. V prípade, ak mal verejný obstarávateľ v úmysle, aby uchádzači v predložených ponukách uviedli tieto informácie, bolo potrebné v záujme dodržiavania princípu transparentnosti túto požiadavku takto jednoznačne formulovať v súťažných podkladoch,
• verejný obstarávateľ vylúčil ponuku uchádzača z dôvodov, ktoré v žiadostiach o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky ani nepožadoval vysvetliť (vysvetlenie predpokladaného nízkeho zisku navrhovateľa, uvedenie podľa verejného obstarávateľa nedostatočného počtu dní nasadenia kategórie „ostatných odborníkov" a nekľúčových odborníkov č. 4, č. 10 a č. 16),
• verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača pre nesplnenie požiadaviek na predmet zákazky, keď v zápisnici skonštatoval, že tovar určitého výrobcu ponúknutý uchádzačom, nie je kompatibilný s výrobkami určitej značky (ako požadovalv súťažných podkladoch), a to napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkazy o kompatibilite výrobkov, pričom verejný obstarávateľ ani nevyužil inštitút vysvetlenia ponuky podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na preverenie splnenia požiadaviek na predmet zákazky; verejný obstarávateľ tiež v oznámení o vylúčení ponuky neidentifikoval skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že ponúkaný tovar nespĺňa požiadavku kompatibility. Okrem toho rovnaké výrobky ako vylúčený uchádzač ponúkol aj iný uchádzač, pri ktorom kontrolovaný skonštatoval, že požiadavky na predmet zákazky splnil, čím porušil princíp rovnakého zaobchádzania,
• verejný obstarávateľ v oznámení o vylúčení uchádzačov neinformoval vylúčených uchádzačov o lehote, v ktorej môžu podať námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní.

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

V prípade, ak sa na vyhodnotenie ponúk použije kritérium ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, je nevyhnutné stanoviť jednotlivé kritériá na hodnotenie ponúk, ako aj ich váhovosť, ktoré v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti vyjadrujú skutočnú ekonomickú výhodnosť ponúkaného plnenia. Princíp hospodárnosti a efektívnosti je pritom potrebné vykladať ako princíp zabezpečujúci dosiahnutie výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené verejné finančné prostriedky poskytne najlepšie plnenie. Nie je preto v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní nastavenie kritérií na hodnotenie ponúk, resp. ich váhovosti, takým spôsobom, ktorý nevedie k výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Pre ilustráciu uvedeného možno poukázať na nasledovný prípad.

Verejný obstarávateľ pri obstarávaní predmetu zákazky Kuchynská technológia nastavil kritériá na hodnotenie ponúk a ich váhovosť nasledovne

	Kritérium	Váha kritéria v %
1.	Cena	25
2.	Dodacia lehota	45
3.	Nástup na servisný zásah	30

 

V priebehu e-aukcie bolo možné upravovať len kritérium Cena a ďalšie dve kritériá už nebolo možné žiadnym spôsobom meniť. To znamená, že v prípade kritérií Dodacia lehota a Nástup na servisný zásah platili hodnoty, ktoré uviedli jednotliví uchádzači už vo svojich častiach ponúk označených ako „Kritériá". Z predchádzajúcej tabuľky pritom vyplýva, že pre verejného obstarávateľa bolo v danej verejnej súťaži podstatnejšie ako celková cena za predmet zákazky (25 %) to, kedy mu bude daný predmet zákazky dodaný (45 %), ako aj to, kedy budúci dodávateľ nastúpi v prípade poruchy zariadení na servisný zásah (30 %), pričom ponuku vybranú na základe takto nastavených kritérií kontrolovaný označil ako „ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku".

 

Výsledky e-aukcie boli nasledovné

Uchádzač	Cena	Dodacia lehota	Nástup na servisný zásah	Body spolu
Hodnota	Body	Hodnota	Body	Hodnota	Body
Uchádzač A	331610,00	25,00	7 dní	38,57	1 hod.	30,00	93,57
Uchádzač B	401905,00	20,00	6 dní	45,00	1 hod.	30,00	95,63

 

E-aukcia teda skončila tak, že uchádzač A ponúkol cenu o 70295 EUR nižšiu ako uchádzač B, no aj tak bol vyhodnotený ako neúspešný, a to z toho dôvodu, že jeho dodacia lehota bola o jeden deň dlhšia ako dodacia lehota uchádzača B. Uchádzačovi B verejný obstarávateľ zaslal oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk, v ktorom mu oznámil, že jeho ponuku prijíma. Z uvedeného vyplýva, že ak bola v danej verejnej súťaži kritériom na vyhodnotenie ponúk „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka", tak to v danom prípade znamená, že „ekonomicky výhodnejšie" znamená zaplatiť o 70295 EUR za predmet zákazky viac len preto, aby verejný obstarávateľ dostal daný predmet zákazky o jeden deň skôr. Inými slovami, jeden deň v danom prípade má pre verejného obstarávateľa hodnotu 70295 EUR platených z verejných finančných prostriedkov, pričom verejný obstarávateľ tento stav označuje ako „ekonomicky výhodnejší".

Za účelom poukázania na ekonomickú „výhodnosť" verejným obstarávateľom stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk možno poukázať na nasledujúcu tabuľku

Uchádzač	Cena	Dodacia lehota	Nástup na servisný zásah	Body spolu
Hodnota	Body	Hodnota	Body	Hodnota	Body
Uchádzač A	298700,00	25,00	7 dní	38,57	1 hod.	30,00	93,57
Uchádzač B	401905,00	18,58	6 dní	45,00	1 hod.	30,00	93,58

 

Z tejto tabuľky vyplýva, že aj keby uchádzač A hypoteticky klesol so svojou cenou až na hodnotu 298700 EUR a  uchádzač B (opäť hypoteticky) by svoju cenu neznížil, aj tak by bol ako úspešný uchádzač vyhodnotený práve uchádzač B, nakoľko by dosiahol o jednu stotinu bodu viac. Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade by bolo pre verejného obstarávateľa ekonomicky výhodnejšie dodanie predmetu zákazky o jeden deň skôr, než úspora vo výške 103205 EUR z ceny zákazky, t. j. úspora vo výške viac než štvrtiny z ceny uchádzača B.

K predmetnému prípadu je preto potrebné uviesť, že použité nastavenie kritérií neviedlo k výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, a to z dôvodu nastavenia váhovosti kritérií. Je totiž evidentné, že vo verejnom obstarávaní, v ktorom je predmetom zákazky kuchynské zariadenie, nie je opodstatnená taká dôležitosť kritéria Dodacia lehota, aby o jeden deň skoršie dodanie kuchynského zariadenia malo byť vyhodnotené ako ekonomicky výhodnejšie, než potencionálna úspora 103205 EUR z ceny predmetu zákazky.

Okrem toho je v súvislosti s kritériami na vyhodnotenie ponúk je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa § 35 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní kritériá, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na vyhodnotenie ponúk, sú v podobe, v ktorej boli vyhodnocované, náležitosťami zmluvy, koncesnej zmluvy a rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania.

V súlade s predmetným ustanovením zákona o verejnom obstarávaní nie je postup, keď kritériá na vyhodnotenie ponúk nie sú adekvátnym spôsobom premietnuté do zmluvy, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania.

V už spomínanom prípade bola mimoriadna dôležitosť kritéria Dodacia lehota a kritéria Nástup na servisný zásah (vyjadrená v ich váhovosti – 45 %, resp. 30 %) pretavená do zmluvy nasledovne

• kritérium Nástup na servisný zásah nebolo v zmluve zakotvené žiadnym spôsobom,
• kritérium Dodacia lehota v zmluve zakotvené bolo; zaujímavé však je porovnanie, aké sankcie stanovil verejný obstarávateľ v zmluve pre prípad, ak by sa úspešný uchádzač náhodou omeškal s dodaním predmetu zákazky, a to
• za omeškanie predávajúceho s dodaním predmetu zmluvy sa uplatní zmluvná pokuta vo výške 0,01 % z hodnoty celého predmetu zmluvy za každý deň omeškania",
• za podstatné porušenie zmluvy opodstatňujúce jednostranné ukončenie zmluvy zo strany verejného obstarávateľa sa považuje: omeškanie predávajúceho s dodaním predmetu plnenia oproti dohodnutému termínu plnenia o viac ako štyri kalendárne týždne bez uvedenia dôvodu, ktorý by omeškanie ospravedlňoval.

Z uvedeného vyplýva, že jednotliví uchádzači v danej verejnej súťaži súťažili o 30 % váhu kritéria Nástup na servisný zásah, no ak sa stanú v danej súťaži úspešnými, tak de facto budú môcť na servisný zásah nastúpiť kedykoľvek a v zmysle zmluvy im za to nebude hroziť absolútne žiadna sankcia.

Z uvedeného tiež vyplýva, že ak by sa uchádzač B omeškal s dodaním predmetu zákazky a dodal by ho o jeden deň neskôr (teda na siedmy deň tak, ako ponúkol uchádzač A), tak by bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % za každý deň omeškania, čo predstavuje sumu 40,19 EUR. Zatiaľ čo pre uchádzača A má o jeden deň dlhšia Dodacia lehota za následok, že by musel ponúknuť cenu o vyše 103205 EUR nižšiu ako uchádzač B, ak by chcel byť v danej verejnej súťaži úspešný, uchádzač B by v prípade úspechu v danej súťaži za o jeden deň dlhšiu dodaciu lehotu zaplatil len 40,19 EUR. Z ďalších prepočtov vyplýva, že aj keby sa za vyššie opísaných hypotetických okolností uchádzač B omeškal s dodaním predmetu zákazky o 2567 dní (7 rokov, 1 týždeň a 5 dní), aj tak by ho zmluvné pokuty za všetky tieto dni spolu stáli menej (103167,73 EUR), ako stojí jeden deň „omeškania" uchádzača A (103205 EUR).

Z uvedeného je ďalej zrejmé, že i keď je pre verejného obstarávateľa o jeden deň skoršie dodanie predmetu zákazky tak podstatné, že odôvodňuje aj prijatie ponuky o 70295 EUR drahšej (a hypoteticky až o 103205 EUR), tak podľa zmluvy za „podstatné" porušenie zmluvy opodstatňujúce vypovedanie zmluvy verejný obstarávateľ považuje až omeškanie s dodaním predmetu zákazky o viac ako 4 kalendárne týždne, t. j. o viac ako 28 dní.

Predmetné premietnutie kritérií na vyhodnotenie ponúk do zmluvy nemožno považovať za dostatočné z pohľadu § 35 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní.

Príklady ďalších nedostatkov týkajúcich sa kritérií na vyhodnotenie ponúk

• verejný obstarávateľ stanovil spôsob uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ani súťažných podkladov nie je zrejmé, ktorý uchádzač, resp. uchádzači budú vyhodnotení ako úspešní. Zo súťažných podkladov vyplýva, že v oboch častiach predmetu zákazky môže byť vyhodnotený ako úspešný jeden uchádzač, ale aj viacerí uchádzači, pričom nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa verejný obstarávateľ rozhodne. Takto nejednoznačne a nejasne definované pravidlá na uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk nie je možné považovať ani za súladné s princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní,
• verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v rámci kritéria ekonomicky najvýhodnejšia ponuka stanovil kritérium „sankcia za oneskorenie termínu ukončenia stavebných prác vyjadrenáv eurách za každý jeden deň omeškania do 10000 EUR" a kritérium „sankcia za oneskorenie termínu na odstránenie závad počas plynutia záručnej doby vyjadrená v eur za každý jeden deň omeškania do 10000 EUR"; kritérium výška zmluvnej pokuty, výška zádržného a iné inštitúty slúžiace na zabezpečenie zmluvného záväzku však nesúvisia s predmetom zákazky, a preto ich nemožno použiť ako kritériá na vyhodnotenie ponúk (výkladové stanovisko úradu č. 8/2013),
• verejný obstarávateľ stanovením kritéria „zľava z cenníka stavebných prác CENKROS" diskriminuje uchádzačov, ktorí na oceňovanie stavebných prác používajú iný program, ako ním požadovaný CENKROS. Ďalej vo vzťahu k položkám, ktoré je potrebné oceniť, avšak sa nenachádzajú v cenníku CENKROS, je potrebné poukázať na skutočnosť, že verejným obstarávateľom doporučená možnosť vychádzať z obvyklej ceny poskytovateľa, znamená možnosť vychádzať z rôznych cenníkov, v dôsledku čoho však najvyššie percento nemusí predstavovať najvyššiu zľavu z ceny položky, a tým aj najnižšiu cenu, preto takto predložené ponuky uchádzačov, môžu byť vzájomne neporovnateľné,
• spôsob, akým verejný obstarávateľ stanovil kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najnižšia cena, t. j. ako súčet jednotkových cien za každú mernú jednotku pozemných stavieb a inžinierskych stavieb podľa výkazu výmer, nezohľadňuje celkovú cenu za dodanie predmetu zákazky, čo potvrdil aj verejný obstarávateľ vo svojom vyjadrení, v ktorom uvádza, že mu vopred nie je známy rozsah stavebných prác, ktoré chce zabezpečiť; v predmetnom prípade má byť výsledkom verejného obstarávania rámcová dohoda, pričom podľa § 11 zákona o verejnom obstarávaní, v rámci podmienok zadávania zákazky počas platnosti rámcovej zmluvy nestačí uviesť len cenu, t. j. predpokladanú hodnotu zákazky, ale aj predpokladané množstvo predmetu zákazky, ktoré však vo výkaze výmer absentuje.

Elektronická aukcia

Pri príprave pravidiel e-aukcie je potrebné prihliadať na ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého e-aukciu nemožno používať spôsobom, ktorý by bránil čestnej hospodárskej súťaži.

Za použitie e-aukcie spôsobom, ktorý bráni čestnej hospodárskej súťaži, je potrebné považovať napr. situáciu, keď v priebehu e-aukcie sú ponuky uchádzačov vyhodnocované v rozpore s pravidlami na uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk určenými v súťažných podkladoch, a to z dôvodu nesprávneho nastavenia vyhodnocovania kritéria dodacia lehota, keď boli namiesto nižších hodnôt návrhov na plnenie tohto kritéria vyhodnocované vyššie hodnoty ako lepšie.

K uvedenému je možné uviesť nasledovný praktický prípad. Verejný obstarávateľ okrem kritéria cena určil necenové kritérium dodacia lehota s tým, že maximálny počet bodov sa pridelí ponuke uchádzača s najkratšou dodacou lehotou. Z dôvodu nesprávneho nastavenia vyhodnocovania tohto kritéria v priebehu e-aukcie, bola uchádzačom uvedená dodacia lehota sedem dní vyhodnotená ako lepšia v porovnaní s dodacou lehotou ďalšieho uchádzača v trvaní šesť dní.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom verejnom obstarávaní boli ponuky počas e-aukcie vyhodnocované v rozpore s pravidlami na uplatnenie kritérií určenými v súťažných podkladoch. Z tohto dôvodu bol aj nesprávny uchádzač vyhodnotený v e-aukcii ako úspešný uchádzač. Okrem toho uchádzač, ktorý ponúkol sedemdňovú dodaciu lehotu počas priebehu e-aukcie mohol nadobudnúť presvedčenie, že návrh na plnenie tohto kritéria druhého uchádzača (ktorý ponúkol šesťdňovú dodaciu lehotu) môže byť rovnaký alebo vyšší, keďže systém e-aukcie zobrazoval okrem uchádzačových aktuálnych návrhov na plnenie necenových kritérií aj absolútne najnižšie návrhy na plnenie kritérií, pričom uchádzačovi sa v oboch týchto položkách zobrazovali stále rovnaké hodnoty (sedem dní). Uchádzač sa preto mohol a evidentne sa aj logicky domnieval, že v takomto prípade bolo pre zabezpečenie výhry potrebné v e-aukcii udržať len nižšiu hodnotu plnenia cenového kritéria v porovnaní s ďalším uchádzačom, čo daný uchádzač do skončenia e-aukcie dosiahol. Uchádzači teda boli uvedení do omylu ohľadom reálneho umiestnenia ich ponúk.

Za použitie e-aukcie spôsobom, ktorý bráni čestnej hospodárskej súťaži, je potrebné považovať aj situáciu, keď sa e-aukcia uskutoční v rozpore s jej pravidlami stanovenými v súťažných podkladoch, resp. vo výzve na účasť v e-aukcii.

V tejto súvislosti možno poukázať na nasledovný praktický príklad. Verejný obstarávateľ definoval minimálny krok, o ktorý môžu jednotliví uchádzači v priebehu e-aukcie znížiť svoju cenu za predmet zákazky, nasledujúco: „Minimálny pohyb je 0,1 % dovtedy ponúknutej najnižšej ceny."

Do e-aukcie jednotliví uchádzači vstupovali s nasledovnými cenami

1.	Uchádzač A	1087468,21 EUR
2.	Uchádzač B	1089202,73 EUR
3.	Uchádzač C	1090603,57 EUR
4.	Uchádzač D	1095552,45 EUR
5.	Uchádzač E	1111951,73 EUR

 

V priebehu e-aukcie systém akceptoval nasledovné zmeny

Uchádzač	Z ceny	Na cenu	Čas e-aukcie	Konečné poradie
Uchádzač A	1087468,21	1084376,12	00:00:19	3.
Navrhovateľ	1090603,57	1082 905,86	00:00:26	2.
Uchádzač D	1095552,45	684623,00	00:00:47	1.

 

Z predchádzajúcej tabuľky teda vyplýva, že v priebehu e-aukcie systém akceptoval len tri zmeny poradia a už po 47 sekundách bolo de facto určené aj konečné poradie uchádzačov

1.	Uchádzač D	684623,00 EUR
2.	Uchádzač C	1082905,86 EUR
3.	Uchádzač A	1084376,12 EUR
4.	Uchádzač B	1089202,73 EUR
5.	Uchádzač E	1111951,73 EUR

 

Z predloženej dokumentácie však vyplýva, že po uplynutí 48 sekúnd sa uchádzači pokúšali aj ďalej meniť svoje ceny. Zo spomínaných pokusov jednotlivých uchádzačov možno príkladmo uviesť nasledovné

Uchádzač	Z ceny	Na cenu	Rozdiel medzi cenami	Rozdiel vyjadrený v percentách oproti najnižšej ponuke
Uchádzač A	1084 376,12	1080213,12	- 4163,00	1,06
Uchádzač E	1111 951,73	1075100,00	- 36851,73	5,38
Uchádzač C	1082 905,86	1074104,39	- 8801,47	1,29
Uchádzač B	1089 202,73	1015957,81	- 73244,92	10,70

 

Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že uchádzači sa pokúšali znížiť svoje ponuky aj v ďalšom priebehu e-aukcie, a to vždy o sumu desiatkynásobne prevyšujúcu stanovený minimálny krok (minimálny krok 0,1 % z najnižšej sumy 684623,00 = 684,62 EUR. Napr. uchádzač B sa pokúsil svoju cenu znížiť o 73244,92 EUR). Tieto zmeny však systém neprijal, a to s odôvodnením, že „Hodnota musí byť od aktuálne najlepšej ponuky (684623,00 EUR) menšia aspoň o 0,1 %".

Z uvedeného vyplýva, že v súťažných podkladoch definované pravidlo o minimálnom kroku: „Minimálny pohyb je 0,1 % dovtedy ponúknutej najnižšej ceny", systém v priebehu e-aukcie vykladal ako: „Hodnota musí byť od aktuálne najlepšej ponuky (684623,00) menšia aspoň o 0,1 %".

Z pravidla minimálneho kroku uvedeného v súťažných podkladoch nevyplýva pravidlo minimálneho kroku uplatňované v priebehu e-aukcie, práve naopak, tieto pravidlá sú vo vzájomnom rozpore. Uvedené znamená, že pokiaľ verejný obstarávateľ v priebehu e-aukcie uplatňoval pravidlo „hodnota musí byť od aktuálne najlepšej ponuky (684623,00) menšia aspoň o 0,1 %", tak konal v rozpore so súťažnými podkladmi, pretože nevyhodnocoval ponuky na základe pravidla minimálneho kroku, ktoré tam sám stanovil. Tým sa verejný obstarávateľ dopustil konania rozporného s § 43 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko použil e-aukciu v rozpore s jej pravidlami stanovenými v súťažných podkladoch, a teda použil e-aukciu spôsobom, ktorý bráni čestnej hospodárskej súťaži.

1.	Uchádzač D	684 623,00 EUR
2.	Uchádzač B	1 015 957,81 EUR
3.	Uchádzač C	1 074 104,39 EUR
4.	Uchádzač E	1 075 100,00 EUR
5.	Uchádzač A	1 080 213,12 EUR

 

Z tejto tabuľky pritom nevyplýva len tá skutočnosť, že ak by systém e-aukcie umožnil znižovanie ceny predmetným uchádzačom, tak by mohlo byť výsledné poradie uchádzačov celkom iné, ale aj tá skutočnosť, že cena uchádzača druhého v poradí mohla byť výrazne nižšia. Nakoľko v predmetnom prípade uchádzač, ktorý sa v e-aukcii umiestnil na prvom mieste, odmietol uzavrieť zmluvu s verejným obstarávateľom, odmietnutím uzavretia zmluvy týmto uchádzačom, mohol verejný obstarávateľ za daný predmet zákazky vynaložiť menej verejných finančných prostriedkov.

V súlade s princípom hospodárnosti je, aby verejný obstarávateľ obstaral predmet zákazky za čo najnižšiu cenu, za akú je možné predmet zákazky skutočne realizovať. Z opísaného prípadu je zrejmé, že nastavenie použitého systému e-aukcie zabránilo ostatným uchádzačom v úprave svojich ponukových cien smerom nadol a následne po odmietnutí uzavrieť zmluvu uchádzačom, ktorý sa umiestnil v e-aukcii na prvom mieste, bol verejný obstarávateľ povinný prijať ponuku vo vyššej hodnote, ako by tomu bolo v prípade nastavenia e-aukcie takým spôsobom, aby bolo možné súťažiť aj o druhé a nasledujúce miesta. V záujme zachovania princípu hospodárnosti a dosiahnutia najnižšej ceny za predmet zákazky by preto pravidlá e-aukcie mali umožniť súťažiť aj o druhé a nasledujúce miesta. Takto nastavená e-aukcia by viedla k úspore finančných prostriedkov v prípadoch, kedy z akýchkoľvek dôvodov nedôjde k podpisu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa v e-aukcii umiestnil na prvom (príp. druhom, treťom, ...) mieste.

K použitiu e-aukcie spôsobom, ktorý bráni čestnej hospodárskej súťaži, dochádza aj v prípade, ak verejný obstarávateľ

• stanoví pravidlo, podľa ktorého ak uchádzač počas e-aukcie znižuje celkovú cenu príslušnej časti predmetu zákazky, v závislosti od jej konečného percentuálneho zníženia sa rovnakým percentom znížia jednotkové ceny všetkých položiek v danej časti predmetu zákazky, čo má za následok, že uchádzač môže znížiť celkovú cenu iba o také percento, o aké je schopný znížiť jednotkovú cenu položky s najmenším možným percentuálnym znížením. A to aj napriek tomu, že cenu iných položiek by bol schopný znížiť aj o väčšie percento; uvedené pravidlo nepredstavuje naplnenie princípu hospodárnosti a efektívnosti, nepodporuje čestnú hospodársku súťaž a neprimeraným spôsobom zasahuje do cenotvorby uchádzačov,
• po predložení ponúk stanoví pravidlo týkajúce sa minimálneho rozdielu ponukovej ceny, ktoré však neurčil už v súťažných podkladoch, pričom uchádzači sa o ňom dozvedeli až v priebehu samotnej e-aukcie,
• počas každej etapy elektronickej aukcie bezodkladne neoznamuje všetkým uchádzačom dostatočné informácie, ktoré im umožňujú zistiť v každom okamihu ich relatívne umiestnenie; na základe pravidiel použitého systému e-aukcie totiž v prípade, ak sa uchádzač v priebehu e-aukcie nenachádzal práve na prvom mieste v poradí, čo zistil zo zafarbenia hodnoty „Najlepšia ponuka" na zeleno, sa svoju aktuálnu pozíciu nedozvedel. Z uvedeného vyplýva, že uchádzač bol informovaný iba o tom, či sa nachádza na prvom mieste v poradí alebo nie. Uvedený spôsob informovania uchádzačov o ich relatívnom umiestnení počas elektronickej aukcie je nedostatočný a tiež v rozpore s § 43 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní.

V súvislosti s nastavením spôsobu ukončenia e-aukcie je potrebné uviesť, že podľa § 43 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní je možné e-aukciu ukončiť jedným z nasledovných spôsobov

• ak na základe výzvy na účasť v elektronickej aukcii nie sú predložené, v lehote, ktorá bola vo výzve na účasť v elektronickej aukcii vopred uvedená, žiadne nové ceny alebo nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov,
• ak nie sú predložené žiadne ďalšie nové ceny alebo ďalšie nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov; v takomto prípade sa uvedie vo výzve na účasť v elektronickej aukcii lehota od prijatia poslednej ponuky do skončenia elektronickej aukcie, ktorá nesmie byť kratšia, než dve minúty.

Na základe uvedeného nie je v súlade s § 43 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní pravidlo ukončenia e-aukcie v znení: „E-aukcia môže byť predĺžená maximálne päťkrát", pričom sa končí „uplynutím troch minút piateho predĺženia súťažného kola".

 

Informačné povinnosti podľa § 136 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní

Prijatím zákona č. 28/2013 Z. z. sa do ustanovenia § 136 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní premietli nové informačné povinnosti, z ktorých vyplýva, že ak ide o zákazku, pri ktorej môže podať námietky aj iná osoba, než orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 sú povinní zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že

• bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108i ods. 1, s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov,
• bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli vylúčení, doručené oznámenie o ich vylúčení s uvedením dátumu doručenia oznámenia o vylúčení poslednému vylúčenému uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi,
• nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako "Ostatné",
• nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako "Kritériá",
• bolo všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia.

Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 (ďalej len „povinná osoba") má teda povinnosť zaslať úradu informáciu podľa § 136 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní do troch pracovných dní odo dňa, kedy sa dozvie o skutočnosti, ktorá je predmetom informačnej povinnosti, a to len pri tých zákazkách, pri ktorých môže podať námietky aj iná osoba ako orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b). Predmetná povinnosť však platí aj vtedy, ak pri týchto zákazkách neboli podané námietky.

V tejto súvislosti úrad upozorňuje na opakované nedostatky povinných osôb pri plnení si informačných povinností podľa § 136 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní

povinné osoby často zasielajú úradu informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. b) osobitne

• za každého vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka, ktorému bolo doručené oznámenie o vylúčení, pričom majú zaslať túto informáciu len raz, a to vtedy, keď bolo všetkým (tzn. až keď bolo poslednému) vylúčenému záujemcovi, uchádzačovi alebo účastníkovi doručené oznámenie o ich vylúčení; obdobné platí pri zasielaní informácie podľa § 136 ods. 9 písm. a) a e) úradu,
• v prípade použitia postupu užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu povinné osoby zasielajú informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo c) už po otvorení a vyhodnotení žiadostí o účasť, pričom tieto informácie majú podľa týchto ustanovení zaslať úradu až po otvorení častí ponúk označených ako „Ostatné", nakoľko aj v tejto etape môže ešte dôjsť k vylúčeniu niektorého z uchádzačov,
• príslušnú informáciu podľa § 136 ods. 9 povinné osoby nezašlú úradu v zákonnom stanovenej lehote do troch pracovných dní, odkedy sa o príslušnej skutočnosti dozvedia, napr. informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. c) nezašlú úradu do troch pracovných dní od vyhodnotenia častí ponúk „Ostatné" zachyteného v zápisnici z vyhodnotenia týchto častí ponúk, ale až oneskorene,
• povinné osoby zasielajú informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo d) hneď po otvorení a vyhodnotení častí ponúk označených ako „Kritériá", tieto informácie je však potrebné zasielať úradu až po celkovom vyhodnotení, tzn. po prípadnom uskutočnení elektronickej aukcie a po vyhodnotení splnenia podmienok účasti úspešného uchádzača alebo uchádzačov podľa § 44 ods. 1, ak podmienky účasti preukazovali čestným vyhlásením,
• podľa § 136 ods. 9 písm. e) majú povinné osoby povinnosť zasielať informáciu o doručení oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk všetkým uchádzačom alebo účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, až po vyhodnotení ponúk, identifikovaní úspešného uchádzača a až po vyhodnotení splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi podľa § 44 ods. 1, ak podmienky účasti preukazovali čestným vyhlásením, teda nie skôr, napr. už hneď po identifikovaní úspešného uchádzača,
• v štádiu po otvorení častí ponúk „Kritériá" povinné osoby nezašlú úradu všetky informácie podľa § 136 ods. 9 [podľa písm. b) alebo d) a e)] do troch pracovných dní, odkedy sa o príslušnej informácii dozvedeli, ale nesprávne sa domnievajú, že je postačujúce zaslať úradu len informáciu týkajúcu sa smerovania podaných námietok [napr. len informáciu podľa § 136 ods. 9 písm. b)], následkom čoho sa dostanú do omeškania so splnením povinnosti zaslať úradu aj ďalšiu informáciu – podľa § 136 ods. 9 písm. e). V tejto súvislosti upozorňujeme, že podľa § 138 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v dôsledku koncentrácie konania o námietkach je úrad povinný začať konanie o všetkých námietkach doručených v príslušnej etape verejného obstarávania, a to jedenásty deň od doručenia až poslednej informácie podľa § 136 ods. 9.

Opodstatnenosť predmetnej informačnej povinnosti vyplýva zo skutočnosti, že na jej splnenie je naviazané začatie konania o námietkach. Nesplnenie si zákonom stanovenej informačnej povinnosti v zákonom stanovenej lehote vedie k spomaleniu revíznych postupov a je správnym deliktom, za ktorý je úrad podľa § 149 ods. 1 písm. i) a k) zákona o verejnom obstarávaní povinný uložiť pokutu, a to vo výške

• 2 % zmluvnej ceny, ak došlo k porušeniu povinnosti podľa § 136 ods. 9 písm. a), b), c), d) alebo e) a došlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody,
• 20000 EUR za každých začatých 15 pracovných dní omeškania so splnením povinnosti podľa § 136 ods. 9 písm. a), b), c), d) alebo e), ak nedošlo k uzavretiu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody.

Ďalšie nedostatky

Ďalšie opakovane sa vyskytujúce nedostatky zistené úradom pri výkone dohľadu sa týkali najmä aplikácie nových inštitútov a povinností, ktoré verejným obstarávateľom vyplývajú z noviel zákona o verejnom obstarávaní prijatých v roku 2013

• verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 41 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nezverejnil vo svojom profile informáciu s uvedením dátumu otvárania časti ponuky označenej ako „Kritériá",
• verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 41 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že medzi odoslaním oznámenia o otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá" a otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá" boli štyri pracovné dni, čím nedodržal zákonom stanovenú lehotu minimálne piatich pracovných dní medzi odoslaním tohto oznámenia a otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá",
• porušenie § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ vyzval úspešného uchádzača, ktorý vo svojej ponuke predložil čestné vyhlásenie podľa § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní) k predloženiu dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v lehote kratšej ako desať pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti,
• porušenie § 49a ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko verejný obstarávateľ pri zadávaní nadlimitnej zákazky nezverejnil vo svojom profile súťažné podklady,
• porušenie § 100 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko pri zadávaní podlimitnej zákazky verejný obstarávateľ po uverejnení výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania, neposlal výzvu na predkladanie ponúk najmenej trom vybraným záujemcom,
• porušenie § 100 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko verejný obstarávateľ pri zadávaní podlimitnej zákazky neoprávnene aplikoval § 36 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko požadoval zábezpeku pri zadávaní podlimitnej zákazky.

Opakovane sa však vyskytujú aj nedostatky týkajúce sa

• porušenia § 21 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že verejný obstarávateľ nearchivoval a nepredložil kompletnú dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania,
• porušenia § 36 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ neuvoľnil zábezpeku úspešnému uchádzačovi v zákonnej lehote do siedmich dní odo dňa uzavretia zmluvy,
• porušenia § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní tým, že členovia komisie verejného obstarávateľa po oboznámení sa so zoznamom uchádzačov nepotvrdili čestným vyhlásením, že nenastali skutočnosti podľa tohto zákona, pre ktoré nemôžu byť členmi komisie,
• porušenia § 44 ods. 2 a § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ v oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk adresovanému neúspešnému uchádzačovi neuviedol informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky,
• porušenia § 49 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že verejný obstarávateľ neposlal úradu informáciu na uverejnenie vo Vestníku verejného obstarávania o splnení zmluvy, ktorú uzavrel použitím postupu zadávania nadlimitnej zákazky.

 

zdroj uvo.gov.sk